Smútok a šanca roku 2018

Dňa 25. februára 2018 boli v ich dedinskom dome na západnom Slovensku objavené orgány vyšetrovateľského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Každý z nich bol zastrelený. Kuciakova vražda je prvou novinárkou v moderných slovenských dejinách. Na túto odpoveď napísal Samuel Abrahám, redaktor partnerského časopisu Eurozine “Kritika & Kontext”.

Ján Kuciak. Photo: Aktuality.sk

Spoločnosť, tak ako občas človek, musí padnúť na dno, aby sa dokázala od neho odraziť. Či  nami otrasie úkladná vražda mladého novinára, vlastne ešte študenta, závisí od nás. Vstupujeme do osmičkového roku a tie si pamätajú naše najväčšie potupy,  rok 1948 či 1968, ale aj slávu v roku 1918 pri vzniku demokratického Československa, či náš annus mirabilis, rok 1998, kedy sme dokázali odstaviť potenciálneho diktátora. Píše sa rok 2018 a stav našej politickej scény nenasvedčuje, že slovenská spoločnosť má energiu niečo zmeniť. Parafrázujúc Ludvíka Vaculíka, môžeme sa pýtať, či je to horšie alebo lepšie ako v deväťdesiatych rokoch. Je to horšie, ale „žije se nám v tom lépe“.

Nenechajme sa zmiasť politikmi. Opozícia je demoralizovaná, rozhádaná a neponúka ozajstnú zmenu, len alternatívu moci. A to nestačí. No a vládna moc, podľa akýchsi kirkizsko-somálskych zvyklostí, hádže na stôl milión euro, vlastne naše peniaze,  a ostentatívne ponúka odhodlanosť chytiť vraha. Napokon, symbolickejšie by asi boli dve kôpky päťstoeuroviek – platidlo mafiánov. Veď ak príde informácia o vrahovi,  určite nie od nevinného suseda či múdreho psychológa, ale pravdepodobne od „týpka“ z prostredia, kde sa takéto vraždy plánujú a objednávajú.

Aj keď však náhodou chytia vrahov tých mladých dvoch ľudí, dokonca ak sa aj nájde  objednávateľ a nebodaj exemplárne padnú nejaké hlavy, spoločnosť samotnú to ešte neposunie a neočistí. Od roku 1989 totiž nebol vyšetrený ani jeden prípad korupcie prepojený s politickou mocou. Stali sme sa krajinou, kde spravodlivosť uniká a cítime sa bezmocní, ako keď vidíme tie náklaďáky s drevom, drancujúce naše lesy. Je to svinstvo, právne však ošetrené, respektíve ignorované. Sme rozhorčení, ale aj apatickí, pretože strácame nádej, že sa Slovensko zmení.

Premiér, minister vnútra či policajný riaditeľ nie sú vinní za vraždu Jána a Martiny. Sú však zodpovední za prostredie, v ktorom kvitne politická korupcia.. A tá prirodzene bujnie a nemá ju kto zastaviť. Zdá sa, že najlepší spôsob, ako si zaručiť ochranu, je vstup do vládnej strany. Ján Kuciak zomrel, pretože odhaľoval zlodejov a ich prepojenie na politikov. Jeho vražda má zastrašiť novinárov, ale aj všetkých tých, čo žiadajú, aby politická korupcia bola potrestaná.

Vrah za mrežami bude len márnosť, ak nebudeme mať odvážnych a čestných policajtov, prokurátorov či sudcov a takých politikov, ktorých konanie neurčuje ich ego, ale právny štát. Tomuto roku 2018  všetci dlhujeme splátku za slobodu, ktorú si už vieme užívať, ale, ktorú musíme nanovo obhajovať a ochraňovať. Jánovi a Martine to už život nevráti. Ak by žili, určite by raz chceli žiť v krajine, kde investigatívni novinári spolu s držiteľmi moci napĺňajú to, čo sa vo vyspelých spoločnostiach nazýva spravodlivosť.

Published 1 March 2018
Original in Slovak
First published by SME daily (1 March 2018)

© Samuel Abrahám / SME daily / Eurozine

PDF/PRINT

Discussion