Masový cestovný ruch dusí Európu

Medzinárodné cestovanie sa pre mnohých Európanov stalo symbolom statusu a každoročným očakávaním, ale poľudnaté mestá v Európe si zrejme nemôžu dovoliť prijať toľko turistov.

Napr. v Benátkach žije 55 000 obyvateľov a každoročne tam prichádza 20 miliónov turistov – väčšina z nich prichádza výletnými loďami a strávi tam len niekoľko hodín. Tieto rýchle návštevy zanechávajú v Benátkach malý príjem alebo prínos pre miestne hospodárstvo, ale veľkú záťaž pre dopravu, verejné priestranstvá a infraštruktúru.

Benátky ponúkajú okrem cestovného ruchu len málo pracovných príležitostí a ceny bývania sú privysoké. Majitelia menia to, čo by mohlo byť rodinnými domami a prenajímaním s nižšími príjmami, na lukratívne krátkodobé dovolenkové ubytovanie. To vedie k vyľudňovaniu: počet stálych obyvateľov mesta sa za posledné tri desaťročia znížil zo 120 000 na 55 000. Podľa Jonathana Keatesa, predsedu organizácie Venice in Peril, ak počet obyvateľov klesne pod 40 000, Benátky už nebudú životaschopným, živým mestom.

Amsterdam sa v posledných rokoch stal “Benátkami severu”, ktoré ročne navštívi 20 miliónov turistov. Party turizmus sa sústredil v známej štvrti červených svetiel a mnohí návštevníci sa dopúšťajú pohoršujúceho správania, ako je močenie na verejnosti, zvracanie, odhadzovanie odpadkov, opilstvo a hluk. Táto rušivá párty turistika viedla vládu k vytvoreniu reklamy, ktorá sa špeciálne zameriava na 18-35-ročných Angličanov, aby sa držali ďalej od Amsterdamu, pričom zobrazuje opitého muža, ktorému polícia nasadí putá, odoberie odtlačky prstov a urobí mu fotografiu.

Tieto problémy sa však neobmedzujú len na trasy veľkolepých zájazdov anglickej šľachty z 19. storočia: európske mzdové vákuum vytvára divoko odlišné ceny na celom kontinente a veľa ľudí cestuje do lacnejších krajín, aby si oddýchli a aspoň raz sa cítili ako boháči. Hoci juhoeurópske a východoeurópske krajiny z toho realizujú veľké príjmy, zároveň to narúša ich miestne ekonomiky, najmä pokiaľ ide o trhy s bývaním, verejnú dopravu a kultúrny život.

Toto platí rovnako v Prahe alebo Budapešti, ako aj na Malorke alebo v Barcelone, kde miestni obyvatelia začali protestovať proti dôsledkom výkyvov v ekonomike a chcú obmedziť počet prichádzajúcich turistov. Tento týždeň sa v hosťoch diskutuje o možných dušičkách, od zákazov po regulácie, a o koncepcii regeneračného cestovného ruchu.

Hosťovia

Júlia Isern je právnička a veľvyslankyňa klimatického paktu EÚ z Malorky, je hovorkyňou hnutia “Menej turizmu, viac života”. Vďaka tejto platforme sa problém nadmerného turizmu úspešne dostal do popredia verejnej diskusie.

Bálint Kádár je Architekt, kurátor a odborník na urbanizmus z Budapešti. Už desaťročia sa venuje výskumu mestského turizmu, okrem iného vo Viedni, Prahe, Budapešti, ale aj na Malorke.

Alan Godsave je Londýnčan, ktorý posledných 25 rokov žije a pracuje v strednej & východnej Európe. Je členom britského Chartered Institute of Marketing a je riaditeľom programu na International Business School v Budapešti.

Ďalšie zdroje

Zodpovedné cestovanie na Overtourism v Benátkach a v Amsterdame

Amsterdam spúšťa reklamnú kampaň Stay away zameranú na mladých Britov

Translated by

Co-funded by the European Union