Za Richardom Rortym (1931-2007)
Debate
In May 2007, Kritika & Kontext published an article by Richard Rorty originally delivered as a lecture in Tehran. Béla Egyed's response to it is published in the forthcoming issue of Kritika & Kontext, along with Rorty's rejoinder, perhaps the last text he wrote before his death, and Samuel Abraham's editorial to the issue. [ more ]
Richard Rorty
Democracy and philosophy
Béla Egyed
"We anti-foundationalists"
Richard Rorty
A rejoinder to Béla Egyed
Samual Abrahám
Richard Rorty. Editorial for "Kritika & Kontext" 34 (2007)
Pripravovali sme ho takmer rok a plánovaný názov mal byť "Richard Rorty – sedemdesiatpäťročný". V Kritike ide o druhý blok o Rortym. Už v roku 1998 sme uverejnili rozsiahly, takmer sedemdesiat stránkový dossier pod názvom "Profil pragmatického filozofa" (3-4/1998 pozri www.kritika.sk).
Posledný rok sme boli s Rortym častejšie v spojení ako kedykoľvek predtým. Najskôr som ho požiadal o príspevok do jubilejného čísla. Poslal nám svoj dovtedy nepublikovaný príhovor študentom v Teheráne s poznámkou, že ho síce pre nás upravil, ale aj tak si nie je istý, či sa hodí do Kritiky a dal nám voľnú ruku na krátenie a úpravu. Samozrejme sme na ňom nemuseli meniť nič a bolo nám cťou ho uverejniť (K & K č. 33).
Richard Rorty
Richard Rorty's death on 8 June 2007 prompted a number of journals in the Eurozine network to publish obituaries and articles. We republish them here along with articles from the Eurozine archive. [ more ]
Jan Philipp Reemtsma
Richard Rorty. An obituary
Jnos Salamon
The afternoon of a pragmatist faun
Samuel Abrahm, Richard Rorty
Without illusion, but with conviction. The pragmatism of Richard Rorty
Samuel Abrahm, Bla Egyed, Egon Gl, John Hall, Russel Jacoby, Richard Rorty
The dull decencies of normality. A debate on the contemporary uses of liberalism
Pri čítaní Rortyho filozofických či politologických textov, písaných brilantným a preňho typickým štýlom, ma fascinovalo jeho osobné zanietenie, úprimnosť a starosť nad vecami, ktoré by možno ľudia dokázali riešiť a sanovať, no z ľahostajnosti, chamtivosti či fanatizmu ponechávajú vlastnému osudu. Rorty-filozof sa prezentoval ako pragmatik, v politickom presvedčení ako ľavicový liberál (žartovne sa raz označil ako "postmoderný buržoázny liberál"). Pre mňa ho však definovalo jeho vystúpenie na konferencii o úlohe intelektuálov v spoločnosti v Bratislave v roku 1996. V úvodníku K & K 1998 som o tom napísal:
Namiesto variácie na tému "obdiv alebo odsúdenie intelektuálov", začal Rorty takmer s ostychom rozprávať o neriešiteľnej situácii – kriminalite a chudobe – v černošských getách amerických veľkomiest. Zaskočil nás, ale iba dovtedy, kým nevysvetlil dôvod. Intelektuáli, tvrdil, nie sú schopní riešiť tento otrasný problém v USA a ani sa oň príliš nezaujímajú. Preto je debata o postavení intelektuálov preňho zbytočná, vysvetľoval úprimne a rozrušene Rorty.
Ten zanietený, ustarostený a rozčúlený výraz pre mňa dodnes vyjadruje vrchol angažovanosti a zároveň pokory intelektuála. Aj keď povedzme o budúcnosti sveta píše: "Som skutočný pesimista.... Neviem si predstaviť, ako by sme sa mohli vyhnúť jadrovej vojne, alebo ako sa chudobné štáty dostanú na úroveň tých bohatých". V jeho skepse je podľa mňa obsiahnutý apel a teda aj nádej, že napriek beznádeji nesmieme rezignovať. Ozajstný skeptik znechutene mlčí, cynik sa uškŕňa, no Rorty vyzýva pokiaľ je ešte čas – po 8. júni bohužiaľ už len cez svoje texty.Published 2007-08-07
Original in Slovak
First published in Kritika & Kontext 34 (2007)
Contributed by Kritika & Kontext
© Samuel Abrahám/Kritika & Kontext
© Eurozine














